Ako precestovať malajzijskú pevninu a vidieť najvyššiu dvojitú budovu na svete, hinduistický chrám v jaskyni, nádherné čajové plantáže a pralesy alebo pláž, na ktorej kladú korytnačky vajíčka každý rok? Veľmi jednoducho a stačí na to 5 dní! V tomto článku sa s vami podelím o tip na krátky ale dosť nabitý výlet po tejto krásnej ázijskej krajine, ktorý som absolvovala na začiatku februára 2019.
Deň 1 – Kuala Lumpur
Väčšina ľudí sa dostane do Malajzie príletom do Kuala Lumpur (KL), tak ako ja. Slováci a Češi nepotrebujú víza, takže som po prílete dostala pečiatku a povolenie k pobytu na 90 dní – čo je fakt super a určite to niekedy v budúcnosti využijem. Kuala Lumpur je hlavné a najväčšie mesto Malajzie. MHD tam funguje skvele, takže sa metrom z letiska človek dostane až do centra. Pokiaľ preferujete rýchlejšiu dopravu, stiahnite si aplikáciu Grab – niečo ako Uber, ktorý je v niektorých ázijských krajinách zakázaný.
Cestovala som iba s malým batohom, takže som hneď vyrazila na Petronas Twin Towers – najvyššiu dvojitú budovu na svete. Najprv som si budovu prehliadla z každého uhla. A nemohla som vynechať pohľad z vrchu a prechádzku po slávnom moste, ktorý tieto dva mrakodrapy spája. Vstupenky získate jednoducho vo vnútri nákupného centra, ktoré sa v budove nachádza, ale nie vždy sa dostanete na radu hneď. Ja som čakala asi hodinu. Vstupenky sa dajú rezervovať i na ich webe TU. Po prehliadke som si dala prechádzku na hotel Expressionz Professional Suites, ktorý patrí medzi najobľúbenejšie hotely v KL hlavne vďaka bazénu s výhľadom na Petronas Twin Towers.
Deň 2 – Z Kuala Lumpur do Cameron Highlands
Predtým, ako som si vzala autobus do Cameron Highlands, som navštívila Batu Caves a Sri Mariamman Temple, hinduistický chrám uprostred obrovskej jaskyne približne 13 km z centra KL. Pri príchode si človek hneď všimne obrovskú zlatú sochu hinduistického boha vojny Kartikeya a farebné schody, ktoré vedú do jaskyne s chrámom a na ktorých vysedáva nespočetne veľa opíc.
Po prechádzke po Batu Caves som vyrazila smer Terminal Bersepadu Selatan, najväčšiu autobusovú stanicu v KL, kde som si kúpila lístok do Cameron Highlands. Odporúčam si lístky kúpiť dopredu TU. Ja som tak neurobila, lebo som nevedela ako dlho mi bude trvať ranná prehliadka Batu Caves a potom som na autobusáku čakala asi 4 hodiny na prvý nevypredaný autobus (s čím som bola dopredu zmierená :-)). Do Cameron Highlands som dorazila neskoro večer, takže som sa iba stihla ubytovať v hosteli Map Travelodge a najesť sa na miestnom trhu Pasar Tani Tanah Rata, pár metrov od hostelu. Skvelé tradičné malajzijské jedlá za pár korún.
Deň 3 – Cameron Highlands
Hneď ráno som si bola požičať skúter. Prekvapilo ma, že v každej jednej požičovni si ho človek môže požičať iba na 4 hodiny alebo 8 hodín. Keď som sa opýtala, či je možný deň a pol, bola mi povedaná obrovská suma v porovnaní s Thajskom. Ďaľším prekvapením bolo, že s ním môžem jazdiť iba v oblasti Cameron Highlands, okruhu cca. 17 km. A dokonca si pýtali aj medzinárodný vodičák, čo je v Ázii celkom neobvyklé 😀
Najprv som zavítala na najznámejšie čajové plantáže Cameron Valley Tea House, dala si na dobré ráno čajík a koláčik a po plantážach som sa poprechádzala. Priznám sa, že takú krásu som dávno nevidela 🙂 Potom som sa presunula na Robinson Falls – také klasické normálne vodopády, nejak ohúrená som nebola. Na koniec dňa som si vyšľapala vrch Gunung Jasar, čo rozhodne odporúčam!
Deň 4 – Cameron Highlands a Penang
Môj 4. deň v Malajzii začal rovnako ako deň predchádzajúci. Požičala som si skúter a vyrazila na čajové plantáže, tentokrát do BOH Sungai Palas Tea Centre. Tiež nádherné plantáže, na ktorých si môžete vychutnať ich čaj a posedieť pri krásnom výhľade. Ja som to nevyužila, lebo keď som videla tú frontu a dav ľudí, radšej som sa vydala na cestu na najznámejší a najvyšší kopec v Cameron Highlands, Mt. Brinchang.
Prekvapilo ma, že takmer až na vrch vedie asfaltovo-kamenno-poľná cesta a nie je to žiaden výstup cez les. V požičovni mi povedali, aby som skúter odstavila cca. 6 km od vrcholu, pretože cesta je veľmi náročná a plná dier a nerovného povrchu a aby som šla pešo. Ja som nemala čas, lebo poobede som sa presúvala na ďaľšie miesto, Penang. Tak som to riskla a priznám sa, že som mala pár chvíľ, kedy som sa na to chcela vykašľať 😀 Tak neupravenú cestu som asi v živote nevidela a doteraz nechápem, ako som to dala a som za to na seba fakt hrdá! 😀 Táto cesta na vrchol sa volá Mossy Forest – je tam stále hmla a sem tam si pripadáte ako niekde v horore.
Zaparkovala som na mieste, kde parkovali iba terénne autá a ja som bola jediná na skútri. Celkom som vzbudzovala pozornosť. Vtedy moje sebavedomie stúplo ešte viac. Som hustá! Vydala som sa smerom na oficiálny najvyšší vrch, ktorý bol iba pár stovák metrov od parkoviska. Už po ceste som stretla párik, ktorý mi oznámil, že výhľad nestojí za to. A nestál. V podstate tam človek nič nevidel a tak som sa vrátila naspäť. Všimla som si, že hneď pri parkovisku sú schody, po ktorých idú všetci turisti. Došlo mi, že tam asi bude čo vidieť. A bolo 🙂 Drevené schody a mostíky cez pekný prales s veľmi starými a obrovskými stromami, na konci vyhliadka. Po chvíle som sa vydala naspäť po super ceste, vrátiť skúter a hurá na autobus do mesta George Town, Penang. Lístok som si kúpila dopredu v office, kde som si požičiavala skúter. Dá sa ale kúpiť rovno na autobusovej stanici, ktorá je fakt blízko.
Autobus meškal asi 1,5 hod. – taká ázijská klasika a zastavil v oblasti Butterworth, kúsok od Pangkalan Sultan Abdul Halim Ferry Terminal. Autobusár nám oznámil, že bude jednoduchšie pre tých, ktorý idú do George Townu vystúpiť a vziať si ferry, ktoré stojí v prepočte asi 0,30 EUR. Tak som toho využila, vystúpila, vzala ferry a dala si prechádzku do hostelu Heritage Sixteen. Keďže už bolo neskoro večer, ubytovala som sa a hneď som sa šla najesť do miestnych stánkov s klasickou malajzijskou nudlovou polievkou.
Deň 5 – Penang
V tento deň som si trošku prispala a vydala som sa miestnym autobusom do Penang National Park, kde som sa prešla cez národný park na Turtle beach na ktorej konci je Turtle sanctuary. Na tejto pláži kladú korytnačky každoročne vajíčka, ktoré pracovníci “útulku” zbierajú, nechajú ich vyliahnuť sa a starajú sa o korytnačičky do doby, kedy už niesú tak slabé, maličké a v ohrození a potom ich až vypúšťajú do mora. Na pláži sa ale nie je možné kúpať kvôli medúzam. Ďaľšia zastávka bola Monkey beach, na ktorú som si rezervovala lodičku pri vstupe do parku ešte s jedným párom (oficiálne bola trasa na Monkey beach zatvorená ale stretla som pár ľudí, ktorí to riskli a povedali, že sa tam v pohode dostali). Loď pravdaže meškala asi hodinu. Ja som kľudný človek, takže som si užívala slnko. Ale párik bol dosť nervózny a stále sa sťažoval a pýtal miestnych kde je akože náš odvoz! Miestni sa iba smiali a povedali: This is Malaysia! 😀 A ja som sa smiala tiež. Ázia je proste jedna veľká pohoda.
Po prechádzkach po Národnom parku som stihla ešte China Town a večer miestny autobus na letisko, z ktorého som letela naspäť do Kuala Lumpur a na Krabi do Thajska. Veľa ľudí ešte v Penangu navštívi buddhistický chrám Kek Lok Si, ja som to ale nestihla.
A môj dojem z Malajzie?
Táto krajina mi pripadala viac vyspelá s porovnaním s Thajskom alebo Laosom, viac vecí tam fungovalo, bolo tam čistejšie, odpadky sa moc nepovaľovali po zemi a väčšina ľudí vie po anglicky. Ľudia sú rovnako milí ako všade inde v Ázii, oslovujú ťa a zoznamujú sa. Mne sa napríklad prihovoril na autobusovej stanici v Penangu asi 50 ročný učiteľ nejakého malajzijského bojového umenia (neviem už názov) a povedal, že keď znovu zavítam do Malajzie, naučí ma bojovať 😀 A že keď on bude mať cestu do Prahy, tak zavolá. Ešte nevolal.
Je to krásna krajina, do ktorej sa ešte určite vrátim. Človek môže relaxovať na plážach, vystúpiť na hory, ísť na nákupy do veľkomesta. Nevidela som krajšie dažďové pralesy ako cestou z Kuala Lumpur do Cameron Highlands. Taká čistá a nedotknutá príroda plná vodopádov, nádherných stromov a čajových plantáží.
10% zľava na booking.com pre teba presne TU!