Ako som už písala v predošlom článku, Thajsko sa stalo mojím druhým domovom. Za posledné 2 roky som v tejto krajine strávila cca. 5 mesiacov a prirástla mi k srdcu. A jeden z mojich najkrajších mesiacov v živote som strávila v slonej rezervácii v Chiang Mai na severe Thajska.
Maerim Elephant Sanctuary je jedna z mnohých rezervácií, kde sa k slonom správajú s úctou a dávajú im čo najviac slobody. V Ázii žije ale stále väčšina slonov v zajatí, buď ako turistické atrakcie (cirkusy, ZOO a “riding camps”) alebo ako pracovná sila. Slony ale ľudí pravdaže poslúchať sami od seba nezačnú. K tomu, aby sa stali poddajné, musia podstúpiť “pajaan”, čo je proces, kedy malých 2-ročných slonov vezmú od ich matky, zavrú do malej klietky, priviažu im nohy a hlavu a niekoľko dní ich mlátia a režú, dokým slon úplne nestratí svoju divokú povahu. Ich tréneri hovoria, že slon musí poznať čo je to bolesť, aby ich začal poslúchať. Nedávno o tom zverejnila CNA na youtube video, ktoré nájdete TU.
Tento proces je už v Thajsku ilegálny ale bohužiaľ sa ešte stále na niektorých miestach na severe praktikuje. Vždy, keď slon robí niečo, čo by sám od seba neurobil (maľovanie obrázkov, státie na 2 nohách…), je jasné, že je tvrdo trénovaný.
V Thajsku sú bohužiaľ stále populárne tzv. “riding camps”, kde sa ľudia vozia na ich chrbátoch. Na to, aby slon mohol ľudí voziť, pravdaže musí podstúpiť pajaan. Slony pracujú 10 hodín denne takmer bez prestávky a keď nikoho nevozia, tak sú buď priviazané alebo dané do veľmi malej klietky. Keď sa im náhodou nechce a nechcú poslúchať, tak na nich ich tréneri vytiahnu železné háky, ktorými sú bité. Ľudia ale spokojne sedia a vôbec si to nevšímajú, robia si selfiečka a smejú sa.
Síce sú slony obrovské zvieratá, ale majú slabý chrbát. Niekoľko sto kilová konštrukcia, ktorú majú na chrbáte a ľudia, ktorí na nich sedia, im postupne pôsobia veľké zdravotné problémy. Navyše slony vo voľnej prírode jedia cca. 20 hodín denne. Pri práci im to ale nie je umožnené, takže väčšina slonov je aj podvyživená.
Na šťastie je dnes v Thajsku stále viac a viac rezervácií, kde slonom nechávajú čo najviac slobody. V jednej z nich som v lete 2018 strávila mesiac ako dobrovoľníčka a veľa som sa tam naučila. Maerim Elephant Sanctuary je jedna z rezervácií, kde sa k slonom správajú s úctou, kde neuvidíte žiadne železné háky a reťaze. Slony zachránili z cirkusov, z “riding campov” a od ľudí, ktorí ich využívali na ťažbu dreva. Majú viditeľné jazvy, roztrhané uši, jednému chýba kúsok chvosta. Je smutné pomyslieť na to, čo všetko museli zažiť. V Maerim Elephant Sanctuary majú ale nový život.
Klasický deň v rezervácii vyzeral takto: ráno alebo na obed príjazd a kŕmenie slonov, prechádzka so slonmi po rezervácii a ich pozorovanie vo voľnej prírode, kúpanie sa so slonmi v bahne a následný presun do jazierka alebo potoka. A nesmie chýbať prednáška o týchto nádherných zvieratách.
Pár zaujímavých faktov:
- Slony majú sex iba 1x za rok a trvá približne minútu.
- Takmer celý deň trávia jedením.
- Dokážu stráviť iba 30 % potravy, takže aj veľa vylučujú a preto tak veľa jedia.
- Slonie výkaly nesmrdia. Fakt. Obľúbená činnosť kolegov bolo hádzanie hovienok do môjho ksichtu alebo za oblečenie.
- Zo sloních výkalov sa vyrába papier a vyrastá z nich “magic mushroom”.
- Mladé slony sa radi hrajú. Treba na nich dávať pozor, lebo si neuvedomujú, že vážia 500 kg a pre človeka to hra nie je. Takto sa raz hral so mnou 3-ročný Sethi, keď sa vo vode rozbehol a nenápadne ma kopol do nohy. A keby ste videli ten jeho úsmev po tom, čo to urobil… 😀
Veľa turistov dnes volí výlety do rezervácií, kde sa k slonom správajú slušne a netýrajú ich. Dúfam, že ich bude stále viac a viac a postupne začnú cirkusy a “riding campy” zanikať. A čo vy? Mali ste už tú česť sa s tretnúť s týmto obrovským zvieraťom?