Nezabudnuteľné ráno strávené na Mount Bromo, najznámejšej aktívnej sopke na Jáve

Zažiť východ slnka s výhľadom na Mt. Bromo a následne sa prejsť po krátere sopky bol môj cieľ už približne rok. Keď som sa rozhodla znova vycestovať do Ázie, musela som si to pridať do svojho zoznamu navštívených miest.

Plán bol si prenajať motorky a prejazdiť východ Jávy. Po prílete do mestečka Surabaya ale plány zlyhali. Nikto motorky prenajať nechcel, jediná možnosť bola si prenajať auto so šoférom alebo využiť miestnu autobusovú/vlakovú dopravu. My sme tieto dopravy skombinovali – z mesta Surabaya sme vzali autobus do mesta Probollingo. V meste Probollingo sme si rezervovali celú trasu autom spoločne s ďaľšou sopkou Ijen a transferom na Bali. Menšia vsuvka – Veľká chyba!!! Na druhú sopku sme sa ani nedostali kvôli požiarom, čo nám pán z cestovky BROMO SMILE nejak zabudol povedať. Zaplatené sme to ale mali. A dali nám prachy naspäť? Hahahah… Nie. Nevadí, ďaľšie poučenie do budúcna – nikomu neveriť a všetko si overiť.

Z Probollinga sme vyrazili do dedinky v blízkosti Mt. Bromo, dali si večeru a budík nastavili na 3:00 a 3:30 vyrážame smer King Kong Hill, z ktorého je nádherný výhľad na Mt. Bromo. Už po ceste sme videli, že niesme ani z ďaleka jediní, ktorí vstali na východ slnka. Po asi polhodine jazdy džípom začne taká pravá rannopražská kolóna. Nikdy v živote som nevidela toľko turistov a áut pohromade na jednom mieste! Na šťastie miest s dobrým výhľadom je tam plno, takže nie je všetkých tisíc turistov na jednom metry štvorcovom.

Nájdeš si svoje miesto, kde čakáš, kým začne to krásne divadlo. Po ceste na kopec dosť pravdepodobne uvidíš v diaľke lávu z okolitých sopiek, ktorú v tej tme nejde prehliadnuť. Okolo 5:00 začínaš vidieť prvé obrysy sopiek pred tebou a dosť pravdepodobne zažiješ východ slnka, aký si ešte nevidel. Ja som čumela s otvorenými ústami.

Po východe slnka sa nasadá znova do džípu a všetci sa premiestňujú priamo k Mt. Bromo, kde sa môžeš poprechádzať po okraji kráteru. Pre lenivcov sú k dispozícii chudinky kone, ktoré tam celý deň behajú hore a dole a nemajú sa kde napásť, pretože na sopke trávu proste nenájdeš. Pohľad na nich mi trhal srdce a radšej som rýchlo mastila hore. Stáť na okraji kráteru stále aktívnej sopky a pozerať sa dole na miesto, z ktorého môže vybuchnúť láva? Nezabudnuteľný zážitok!

Týmto výletom som si splnila svoj ďaľší cestovateľský sen. A čo ty? Plníš si svoje cestovateľské sny alebo stále iba snívaš a nevieš sa dokopať k tomu, aby si si kúpil letenku? Tu je jedna rada: Moc nerozmýšľaj a rob všetko preto, aby si si svoje sny splnil! 🙂