To Travel and To Live

Everest Base Camp (EBC) trek patrí medzi najobľúbenejšie treky v nepálskych Himalájach. Niet divu, veď kto by nechcel na vlastné oči vidieť základný tábor najvyššej hory sveta? Popravde som ešte pred pár rokmi netušila, že sa do základného tábora Everestu môže ktokoľvek pozrieť, myslela som, že je iba pre horolezcov. Keď som sa začala viac zaujímať o Nepál, EBC trek bol jasnou voľbou!

Lukla (2 848 m n.m.)

Trek sa oficiálne začína v Lukle, na jednom z najnebezpečnejších letisiek na svete. Runway na tomto letisku má iba 527 m a je zakončená kamennou stenou. A keďže je Lukla vysokohorským mestečkom, zmeny počasia, nízka viditeľnosť a nadmorská výška k bezpečnosti nepridáva. Do Lukly som už letela dva krát, lietadlom aj helikoptérou. Obidva typy dopravy boli obrovský zážitok. V minulosti všetky lety do Lukly štartovali z Káthmandú, dnes už väčšina letov vzlieta z mesta Ramechhap (5-6 hodín jazdy autom z Káthmandú), ktoré je k Lukle bližšie, a tak i let by mal byť bezpečnejší.

Pri prílete do Lukly si všimnete, ako tam všetko na letisku ide rýchlo. Rýchlo vystúpiť, rýchlo nastúpiť a ihneď znovu vzlietnuť. Niekedy človek na dobré počasie a tak vzlet z a do Lukly čaká aj pár dní, takže je dôležité potom odbaviť čo najviac lietadiel.

V Lukle sa väčšinou stretávate s nosičmi/sherpami, dáte si spolu raňajky, čajík, chvíľu posedíte a ide sa smer Phakding.

Phakding (2 610 m n.m.)

Trek z Lukly do Phakdingu trvá 3-4 hodiny, preto sa z Lukly vôbec nemusíte ponáhľať. Na to ponáhľanie je si dať pozor celú cestu. Ak človek nechce mať z nadmorskej výšky problémy, ide kľudným slimáčim tempíčkom celý trek a zhlboka a s úctou dýcha studený horský vzduch. Táto časť treku vedie cez zelené lesy a malé vysokohorské dedinky. Väčšina skupiniek v Phakdingu prespí, ďaľší deň je náročný 🙂

Namche Bazaar (3 440 m n.m.)

Trek z Phakdingu do Namche Bazaar je jeden z náročnejších. Nám trval cca. 6 hodín. Pripravte sa na nekončiace pochodovanie z kopca do kopca, zo schodov a do schodov. Počas tohto dňa sa ide cez slávny Hillary bridge, posledný vysutý most pred bránami Namche, pomenovaný po Edmundovi Hillary.

Namche Bazaar je prezývané aj ako hlavné mesto šerpov. Namche má históriu siahajúcu až do 15. storočia, kedy bolo založené ako obchodná stanica medzi Tibetom a Nepálom. V minulosti tu obchodníci vymieňali tovar, ako je jačie mlieko, vlna a soľ, za ryžu, čaj a obilie.

Postupom času sa Namche Bazaar stal dôležitou zastávkou pre pútnikov cestujúcich do Lhasy, hlavného mesta Tibetu. Začiatkom 20. storočia sa stal východiskovým bodom britských expedícií na Mount Everest.

Dnes je Namche Bazaar obľúbenejší ako kedykoľvek predtým medzi turistami. Je to ideálne miesto na aklimatizáciu, zvyknutie si na vysokú nadmorskú výšku pred cestou do EBC alebo na rôzne hory v okolí.

Popravde som bola veľmi prekvapená, aké obrovské toto mestečko je. Ako to tu vôbec všetko postavili? Dnes tu nájdete reštaurácie, kaviarne, bary, obchody s potravinami a oblečením, ubytovacie zariadenia, ihrisko, fontánu, heliport. Pokiaľ potrebujete niečo dokúpiť, máte poslednú možnosť to zohnať za ako tak normálne peniaze. Čím vyššie ideš, tým vyššia je cena za všetko, čo potrebuješ. Určite si urob zásoby toaletného papiera, vreckoviek, chipsov a coca coly (neuveril by si koľko energie ti tam hore dodá).

Hotel Everest View (3 962 m n.m.)

V Namche Bazaar sa väčšinou zostáva dve noci a jeden deň je strávený aklimatizačným výstupom na kávičku v Hoteli Everest View. Pokiaľ je dobré počasie, krásne vidno na Everest, Lhotse a Ama Dablam (zľava doprava). Tento hotel je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najvyššie položený hotel sveta. Na výhľad z ich kaviarne by som sa dokázala pozerať hodiny.

Tengboche Monastery (3 867 m n.m.)

Po dvoch dňoch strávených v Namche Bazaar trek pokračuje cez Tengboche Monastery, kde odporúčam sa určite zastaviť a navštíviť buddhistický chrám. Pokiaľ je dobré počasie, aj tu má človek možnosť vidiet na Everest, Lhotse a Ama Dablam. My sme bohužiaľ nevideli.

Dingboche (4 410 m n.m.)

Z Tengboche Monastery sa ďaľší deň pokračuje cez Pangboche až do Dingboche, dedinke pod Ama Dablam. Tu už začínate byť veľmi blízko k nádherným horách, uprostred Himalájov. My sme tu strávili znovu dva dni kvôli aklimatizácii a pozreli si východ slnka s nádherným výhľadom na Ama Dablam. Prvý krát som aj uvidela Lobuche East Peak, na ktorý som sa potom chystala. Môj prvý technický výstup na šesťtisícovku a teraz ju vidím naživo. Nepopísateľný pocit. Človek tam mohol sedieť hodiny a pozorovať všetky hory okolo seba.

Lobuche (4 940 m n.m.)

Po dvoch dňoch v Dingboche pokračujeme do Lobuche. Tu sa už dostávame do výšky skoro 5 000 m n.m., takže je dôležité ísť pomaličky a nikam sa neponáhľať. Po celú dobu treku sa približujeme k Lobuche East a ja znovu začínam cítiť miernu nervozitu. Našťastie je zamračené a ja nevidím až na vrch. Ale i tak mám obrovský rešpekt.

Gorakshep (5 170 m n.m) – Everest Base Camp (5 634 m n.m.) – Gorakshep

Ráno skoro vstávačka, pretože nás čaká finále! Cez Gorakshep, kde si iba hodíme batohy a dáme si obed, pokračujeme až do Everest Base Campu. Vidieť nosičov, ktorí nosia matrace a časti postelí, horolezcov, ktorí práve zostúpili z Khumbu Icefallu alebo ktorí sa akurát pripravujú na výstup? Hrnuli sa mi slzy do očí. Ďaľší splněný sen a neuveriteľné pocity.

Namiesto čakania vo fronte na fotku na slávnom kameni s nápisom Everest Base Camp, som sa bola prejsť do útrob kempu, alebo môžem to asi nazvať dedinka? Obrovské množství stanov rôznych agentúr, obrovské množství ľudí, helikoptéry prilietali jedna za druhou. Cítila som sa ako v inom svete. Pod najvyššou horou sveta, fascinovaná vysokohorským expedičným životom. Presne tam, kde som chcela byť.

Kala Patthar (5 644 m n.m.)

Na ďaľší deň, predtým ako sa skupinky vydajú naspäť, sa robí skorý ranný výstup na vyhliadku Kala Patthar, z ktorej je pri dobrých podmienkach nádherný výhľad na celý Mt. Everest (z Base campu na vrchol Everestu nie je vidno, iba na jeho západnú časť). Ja som zažila svoju najhoršiu noc, kedy som sa zo spánku zobudila s tým, že som nevedela polapiť dych. Tento stav trval pár minút, kým som to nerozdýchala a potom som už až do 4:00 kedy sme vstávali, nevedela zaspať. V hllave sa mi honili myšlienky výškovej choroby a konca môjho výstupu na Lobuche East. Hneď ako sme vstali, tak som bežala za naším sprievodcom a povedala mu, čo sa stalo. On sa začčal smiať, že je to úplne normálne, nech neprepadám panike, že mne sa v skupine najlepšie darí sa aklimatizovať, že tieto stavy sú nad 5 000 m n.m. bežné. Neskutočne mi odľahlo a tak som som sa s dobrou náladou vydala smer Kala Patthar. Štartujeme v tme, začína svitať a my máme pred sebou posledné dve hodinky výstupu. Bohužiaľ nás hneď po východe slnka zahalili oblaky a aj keď sme na vrchole boli minimálne 30 minút a čakali sme či sa nezmení počasie, bohužiaľ sa nezmenilo, urobili sme si pár fotiek v oblakoch a išli sme naspäť. Na porovnanie nižšie máte fotku nás a iných ľudí 😀

A ako už býva zvykom, keď sme už boli dole, počasie sa vyjasnilo a my sme konečne videli malinkú špičku vrcholu Everestu 🙂 Dali sme si raňajky a vyrazili sme smer Lobuche, kde sa skupinka odpojila a ja som ostala so svojím nosičom, pretože sme druhý deň pokračovali sme Lobuche East High Camp.

Pokiaľ chceš vedieť, ako dopadol môj prvý výstup na šesťtisícovku Lobuche East, prečítaj si o tom v tomto ČLÁNKU.