By Ázia je úplne iný svet, to je jasné asi všetkým. Tento kontinent milujem ale i tak je pár vecí, ktoré mi trhajú srdce. Jedna z nich je ako sa miestni správajú k väčšine psom. Vlastne k nim nemajú žiadny vzťah. Psy berú ako divoké zvieratá, moc sa o nich nestarajú, veľa z nich je podvyživená alebo zranená a nikoho to nezaujíma. Psy sa v Ázii ľudí boja, sú plaché a môžu byť nebezpečné pretože si myslia, že im človek ublíži.
Na šťastie na svete existuje pár ľudí, ktorí tímto psíkom zachraňujú život. Jedným z nich je aj Daniel z Austrálie, ktorého som stretla na Krabi v Thajsku. Na jednej z miestnych pláží našiel 3-mesačné šteniatko s početnými zraneniami, podvyživené a vystrašené. Vzal ho k miestnym veterinárom, ktorí mu dali nejaké medicínky, prenajal si na mesiac byt v Krabi Town.
A na druhý deň som ho spoznala, za pár dní sa presťahovala a už sme spolu válčili. Keď som ju prvý krát videla, tak som sa rozplakala. Naživo som ešte nevidela šteniatko v takom hroznom stave. Zranenia, ktoré stále krvácali. Jej to vadilo a stále si to šúchala o zem, takže bolo takmer nemožné rany zahojiť. Mala som na pláne precestovať Kambodžu a Vietnam ale keď som ju videla, hneď som vedela, čo je pre mňa prioritou. Zo začiatku ešte nemala k nám dôveru, stále niekam utekala a museli sme nonstop dávať pozor, aby sa niekam nezatúlala. Rada sa schovávala pod autá a nechcela byť vôbec v svojom pelíšku. Asi sa pod autami cítila bezpečne. Bol to stále pouličný pes, ktorý si ťažko zvykal na nový život.
Po týždni sa jej stav moc nezlepšoval, tak sme ju vzali ešte raz a tentokrát k inému veterinárovi. Povedali nám, že by sme ju tam mali 2 týždne nechať. S ťažkým srdcom sme odchádzali ale skoro každý deň sme ju boli navštevovať. Jej stav sa zlepšoval, dokonca sa po pár dňoch začala hrať s ostatnými psami. Rany sa hojili, na hlave jej začala pomaly rásť srsť. Na pár dní som musela odletieť z Thajska kvôli vízam a keď som sa vrátila, mal to byť jej posledný deň u veterinára. Išli sme za ňou s tým, že sme netušili, že nám ju už prepustia.
Bolo to zrazu úplne iné šteniatko. Rany takmer zahojené, na hlave už rástla srsť. A to, čo ma najviac dostalo bolo, že sa na nás tešila a začala nás poslúchať a hrať sa s nami. To bol pre mňa moment keď som si uvedomila, že presne toto dáva zmysel. Vtedy som bola naozaj šťastná. Keď som videla u nej tie veľké pokroky. Keď som mohla pomôcť. Keď som prežila mesiac s človekom, ktorý sa nedokáže len tak pozerať na úbohé zviera a urobí všetko pre to, aby to zviera zachránil.
Dnes je Rainbow šťastná a zdravá fenka, ktorá preletela pol sveta do Európy (predtým než bude môcť do Austrálie) a ak všetko klapne podľa plánu, tak ju po návrate z Ázie zoznámime s mojou Jessinkou.
To Travel and To Live 